O mne

Každý človek na svete má nejaké sny, predstavy, ako by chcel prežiť život, čo by chcel dosiahnuť. Niekto chce všetko dosiahnuť tým najľahším spôsobom, niekto si zase vyberá najťažšiu cestu. Niekto túži po majetku, po moci, po sláve, a niekomu stačí skromný život v skromnom príbytku niekde v ústraní. Niektorí sa starajú len a len o seba, pričom okolie, ostatní ľudia, ich vôbec nezaujímajú. A sú takí, čo nevedia zažiť pocit šťastia, ak ten istý pocit nemajú aj ľudia v ich okolí, napriek tomu, že oni sami sa pritom ani nemajú zle. Osobne sa považujem za predstaviteľa tej druhej skupiny.

Ako mladý som túžil cestovať. Avšak ten malinký fliačik zeme, obkolesený nepreniknuteľnými hranicami, nedával veľa možností na spoznávanie sveta. Tak som si v duchu vymyslel auto na spôsob búdky Pána času, čo bolo zvonka normálne a zvnútra veľké. A vo svojej fantázii som cestoval po svete. Odvtedy prešlo pol storočia a zmenilo sa aspoň to, že tie hranice sú od seba trochu ďalej. Avšak moja stará oktávia, ktorou kompenzujem to, čo mi nebolo voľakedy dopriate, je stále zvonka malá a zvnútra ešte menšia.

Mojím druhým snom bol svet bez akejkoľvek formy násilia. V podstate sa ľudstvo pokúšalo taký svet vytvoriť, ale na to udržanie beznásilia používalo násilie najhrubšieho zrna.

V mojich predstavách boli ľudia prirodzene nenásilní. Žiadny veľký brat, ani nič, čo by ich v beznásilí udržiavalo. Aby som to beznásilie zdôraznil, tak som ich konfrontoval s inými svetmi s rôznymi formami násilia, aj s pozemským ľudstvom, ktoré je vo svojej podstate prirodzene násilné.

Tieto predstavy som postupne začal ukladať do písomnej formy. To sa písal rok 2000. Napísal som celú časť „Nezabudni“, ešte pod iným názvom. Okrem iného som do nej zahrnul voľnú erotiku ako bežnú súčasť života, aj cestovanie po Galaxii a spoznávanie nových svetov. V príbehu som pokračoval až po dvadsiatich rokoch. Za ten čas sa toho dosť v spoločnosti zmenilo. Či k dobrému alebo zlému, to ukáže až čas, keď toto všetko už bude len história. Ja som radšej niektoré časti vymazal. Avšak samotný príbeh ostal bez zmeny. V roku 2020 som napísal pokračovanie, „Padoru“. V nej som ešte viac zdôraznil rozdiel medzi národom, nepoznajúcim násilia, napriek tomu, že v minulosti ho musel neraz znášať, a súčasným ľudstvom na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Okrem iného som vyslovil nádej, že aj medzi nami sa môžu nachádzať ľudia, zmýšľajúci podobne ako padorčania, teda odporcovia akejkoľvek formy násilia.

Tretie pokračovanie s názvom Kráľovstvo, som dokončil v roku 2023. V tomto roku som napísal aj dva krátke príbehy o ľuďoch, bez ktorých by sa ani nemohli stať niektoré udalosti. Názov prvej je Stratený a vystihuje časť jeho osudu. Druhý príbeh sa volá Dvaja kamaráti.